Niekedy unikne to prehliadnuté sklamanie,
vyškrabe z pamäti aj staré nezhojené rany.
Z hĺbky sa odrazí jedna krátka veta,
stojí v hrdle to, čo malo zmiznúť zo sveta.

Hovorí, že ma vlastne nikdy nepoznala,
niet čo ľutovať, ona by sa aj tak bála.
Možno by v noci kvôli mne ani nespala,
nechcem byť náhradou za to, čo postrádala.

Aj tá druhá mi stále volá, z netu ju poznám,
o svojom rozbitom živote mi píše zoznam.
Nikdy som nevedel ženám vysvetliť tú vec,
že je mi dobre samému a láske chcem dať koniec.























































adoptovaný nájdenec